Ako mladá rodinka sme sa prisťahovali do zabehnutého obytného bloku. Boli sme radi, že sme získali byt v staršej časti mesta. V lone zelene a predsa iba kúsok od centra mesta.
Pred sťahovaním si byt vyžadoval niekoľko úprav. Začali sme s prerábaním . Snažili sme sa začať s prácami po ôsmej hodine rannej a končili sme pred šestnástou hodinou.
Pre úplnosť dodávam, že sa nejednalo o
- murárske práce sprevádzané hlukom
- inštalatérske práce spojené s výmenou potrubí a vedení
- podlahárske práce spojené s búchaním a vŕtaním
Išlo iba o maliarske práce a vŕtanie do panelu pre skrutky na zavesenie políc.
- Prvý deň práce prebiehali ako mali.
- Druhý deň okolo desiatej hodiny sa ale ozval zvonček na dverách.
Mladá mamička nás prosila, aby sme nič nerobili, lebo jej synček ide teraz spať. Vyhoveli sme jej a na hodinku sme urobili plateným robotníkom desiatu.
Krátko po pol dvanástej sa ozval zvonček zasa. Tá istá mamička nás prišla upozorniť, že jej synček iba teraz zaspal tak aby sme ho nerušili. Vysvetlili sme jej, že všetko čo sme pre ňu mohli urobiť, sme už urobili a teda, že budeme pokračovať v práci.
Nedala sa odbiť a po chvíľke prišla opäť. Máte povolenie ? Ktosi jej asi poradil sa nás opýtať.
Oznámili sme jej, že veru máme a že jeho kópia visí na nástenke na prízemí spolu s našou prosbou o zhovievavosť pre úprave nášho bytu, ktorá je určená susedom.
Nespokojne odkráčala o dve poschodia vyššie. Po hodinke zvonček na dverách opäť zvoní !
Nahnevaní sme vybehli k dverám a prudko sme ich otvorili. Na naše počudovanie za dverami stála staršia útla pani s táckou plnou čerstvo upečených buchiet. Zaiste nemáme ani čas sa poriadne najesť, skonštatovala a strčila nám do ruky buchty.
Nechápavo sme sa pozerali na seba aj na ňu. Veď sme susedia- musíme si pomáhať a chápať jeden druhého, povedala pomaličky držiac sa zábradlia schádzala do bytu pod nami.
